Jedná sa o jednu z najdôležitejších otázok, ktoré musí včelár riešiť, keď začína včeláriť. V prípade, že pozemok na ktorom budú úle osadené, sa nachádza v extraviláne, teda mimo obce alebo mesta, je potrebné dbať iba na to, aby bolo miesto dostatočne suché a chránené pred vetrom. V prípade, že včely budú osadené v intraviláne(v zastavanej časti obce alebo mesta) je potrebné ich umiestniť tak, aby neohrozovali susedov. V súčasnej dobe okrem ustanovení Občianskeho zákonníka( t.j. zákon č.40/1964 Zb. v znení noviel) nie je táto problematika zakotvená v žiadnom inom právnom predpise.
Jedná sa o jednu z najdôležitejších otázok, ktoré musí včelár riešiť, keď začína včeláriť. V prípade, že pozemok na ktorom budú úle osadené, sa nachádza v extraviláne, teda mimo obce alebo mesta, je potrebné dbať iba na to, aby bolo miesto dostatočne suché a chránené pred vetrom. V prípade, že včely budú osadené v intraviláne(v zastavanej časti obce alebo mesta) je potrebné ich umiestniť tak, aby neohrozovali susedov. V súčasnej dobe okrem ustanovení Občianskeho zákonníka( t.j. zákon č.40/1964 Zb. v znení noviel) nie je táto problematika zakotvená v žiadnom inom právnom predpise. V druhej časti tento zákon upravuje vlastnícke práva. Tu je zakotvené, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať ako plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Ďalej má vlastnícke právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obč. zákon novelou z roku 1982 po novom upravil tzv. susedské vzťahy a tento stav platí aj v súčasnosti. Vychádza sa zo zásady, že susedské práva sa môžu účinne uplatňovať len na základe princípu vzájomnosti. Ochrana, poskytovaná právom vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane, ktorá prislúcha právam vlastníka druhej veci. Ochrana sa poskytuje právam vlastníka tak nehnuteľnej, ako aj hnuteľnej veci, tomu tiež zodpovedajú ich vzájomné povinnosti. Tieto povinnosti sú v zákone vymenované demonštratívne (napr. vlastník veci nesmie nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci pozemok, nesmie nad primeranú mieru obťažovať susedov hlukom, prachom, dymom atď.).Nejde teda o taxatívny výpočet zákazov. Tento výpočet uvedený v zákone slúži na to, aby ustanovenia o tzv. susedských právach bolo možné vykladať a uplatňovať v mnohotvárnych situáciách, ktoré nám každodenný život prináša. Praktický život nám však hovorí , že tam, kde sú susedské vzťahy založené na vzájomnom tolerovaní a pochopení, ani chov domácich zvierat, vrátane včielok, až na malé výnimky nebýva problémom. Toto sa týka bezprostredných susedov, ale platí to aj o vlastníkoch ďalších nehnuteľností, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti, teda v priamom susedstve. Zo skúseností môžem poradiť, že už pri prvom náznaku nespokojnosti susedov s umiestnením včiel by sa mal včelár zamyslieť nad príčinou a mal by urobiť všetky opatrenia, aby zabránil prehĺbeniu problému a predišiel súdnym sporom, ktoré sú povolané na riešenie občianskoprávnych vecí. Napriek tomu, že prevažná časť včelárov zodpovedne pristupuje k problematike umiestnenia včelstiev, občas dochádza z tohto dôvodu k narušeniu medziľudských vzťahov. Aj keď včelstvá boli mnohokrát umiestnené tak, aby neohrozovali susedov v posledných rokoch sa čoraz častejšie množia sťažnosti, o čom svedčia konkrétne prípady, ktoré boli riešené: Na Slovenský zväz včelárov sa obrátili občania s nasledovnými problémami:
1. Obraciam sa na Vás o radu, čo mám robiť, aby som neprichádzal so susedom do sporu v súvislosti s umiestením včelstiev, ktoré sú vzdialené od jeho domu vyše 6 m a letáče smerujú na môj pozemok. Vlastním 8 včelstiev a sú umiestnené vo včelíne. J.H., Myjava-Maleov
2. Obraciam sa na Vás so žiadosťou, aby ste prišli obhliadnuť stanovište včelstiev, či sú správne umiestnené, lebo mám spor so susedom vyše 5 rokov. Mám 12 včelstiev vo včelíne, ktorého zadná stena je 2 m od susedovej ohrady a letáče smerujú na môj pozemok. Žaluje ma, že nemôže obhospodarovať svoju záhradu a žiada úhradu ušlého zisku za úrodu zo záhrady. J.F., Bratislava-Lamač
3. Žiadame o úradnú obhliadku stanovišťa včelstiev Y.B., nakoľko jeho sused P.K. sa sťažuje, že nemôže používať vlastnú chatu na rekreačné účely. Obecný úrad Bratislava-Lamač
4. Prosíme o poskytnutie vysvetlenia v právnej veci týkajúcej sa sporu dvoch susedov v otázke správneho umiestnenia včelstiev. Komisia priamo na mieste konštatovala, že včelstvá sú umiestnené asi 12 m, od susedovho domu a letáče úľov smerujú na pozemok vlastníka včelstiev. Včely lietajú vysoko nad domom sťažovateľa, lebo sú umiestnené asi 3 – 4 m nad úrovňou cesty. Obecný úrad Myjava
5. Obraciam sa na Vás s prosbou o radu, ako mám pokračovať vo veci zapálenia dvoch včelstiev susedom, ktorý vošiel do mojej záhrady a zničil mi dve včelstvá ohňom. J.O., Sobotište
6. Obraciam sa na Vás s prosbou o radu vo veci umiestnenia včelstiev. Spolu s dcérou vlastníme 55 včelstiev, ktoré sú umiestnené vo vlastnej záhrade už 17 rokov. Náčrtok pripájam. O.A., Dudince
7. Obraciam sa na Vás so žiadosťou, aby ste prišli obhliadnuť umiestnenie včelstiev v mojej záhrade v záhradkárskej osade. Povolenie na stanovište včelstiev v mojej záhradke mám od vedenia záhradkárskej osady, ale sused stále na mňa hromží, keď prehliadam svoje včelstvá. Tvrdí, že sa nemôže v záhradke rekreovať, čím obmedzujem jeho ústavné práva. P.O., Myjava
To je len niekoľko otázok a žiadostí zo sporov medzi včelármi a susedmi, ktoré boli riešené za pomoci súdneho znalca. Vo všeobecnosti možno povedať, že právne normy Občianskeho zákonníka nehovoria vyslovene o tom, kto môže chovať a v akom počte umiestniť včelstvá na svojom pozemku. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení hovorí o tom, že každý je povinný počínať si tak, aby nespôsoboval škodu iným a aby sa na úkor iných neobohacoval. Ide hlavne o to, aby svojim počínaním neohrozoval ústavné práva iných občanov. Narušenie medziľudských vzťahov a obmedzovanie ľudských práv i slobôd vzniká najmä pri umiestňovaní včelstiev, stavbe včelínov a obťažovaní včelami. Pritom nikde nie je uvedené, čo možno považovať za obťažovanie včelami. Preto sa vychádza z praxe, pričom si obecné úrady, alebo súdy vyžadujú odborné posudky súdnych znalcov, ktorí na tvári miesta zisťujú skutkový stav, či ide o nadmerné obťažovanie včelami. Podľa niekoľkých súdnych rozhodnutí občasné pichnutie včelou nemožno považovať za obťažovanie včelou, pretože náhodné pichnutie včelou sa môže stať aj na mieste vzdialenom 3 – 4 km od včelína alebo včelnice. Z osobných poznatkov môžem potvrdiť, že okolo 90 % sporov v súvislosti s obťažovaním včelami, má korene v iných príčinách. Napríklad susedovi nevčelárovi preletela sliepka do záhrady včelára a rozhrabala mu hriadky so zeleninou. Včelár sa ohradil a požiadal suseda, aby sliepkam ostrihal krídla. Výsledok bol ten, že majiteľ sliepky požiadal suseda, aby odsťahoval včelstvá, lebo mu znemožňujú obhospodarovať jeho pozemok. Alebo včelár požiadal suseda, aby si premiestnil ohradu o 20 cm ďalej, lebo je posunutá o 20 cm do jeho pozemku. Na oplátku oslovený sused požiadal včelára, aby si svoje včelstvá premiestnil mimo katastru obce, lebo jeho manželku pichli pri okopávaní včely, atď. V zásade treba pripomenúť, že poslaním včely nie je pichať žihadlom ľudí a zvieratá, ale zbierať nektár, peľ a medovicu, pritom opeľovať hmyzomilné stromy kry a rastliny. Preto sú včely súčasťou životného prostredia. Treba vo všeobecnosti priznať, že včely majú aj obranný pud, ktorý aplikujú v zásade pri ochrane svojich zásob a obydlia. Treba však priznať, že určitým krížením plemien alebo jednotlivých chovných línií sa získavajú aj agresívne včelstvá. Preto treba matky v takýchto včelstvách likvidovať a pridávať im matky dobrých vlastností, pretože aj pre chovateľa včiel je nepríjemné obhospodarovať nadmerne pichavé včelstvá. Čo je nadmerné množstvo včelstiev? Niektorí súdni znalci vo svojich posudkoch pri súdnych sporoch uviedli, že ide v danom prípade o nadmerné množstvo včelstiev na jednom mieste. Okresný súd na tomto podklade žalobe vyhovel a zaviazal včelára, aby včelstvá odsťahoval. Ten sa odvolal na krajský súd. Krajský súd určil kontrolného znalca, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že nezáleží na množstve včelstiev, ale na ich agresivite. Súčasne uviedol, že sa pohyboval bez ochranných pomôcok a žiadna včela ho nepichal. Krajský súd na základe jeho posudku rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil. Niektorí chovatelia včiel sú presvedčení, že agresívne včelstvá vyprodukujú viac medu ako mierne. Z tohto dôvodu chovajú včely agresívne, prípadne „ostré“ (mierny stupeň agresivity včiel), aby získali viac medu. Je to chyba, lebo vyššiu produkciu medu možno získať s kondične silnými a mierne rojivými včelstvami. Susedské vzťahy a VZN V súvislosti so sťažnosťami občanov na umiestnenie včelstiev na susednom pozemku sa sťažovatelia väčšinou odvolávali na svoje vlastnícke práva, resp. na ich porušovanie zo strany susedov – včelárov. Nakoľko v našom právnom poriadku nie je táto problematika bližšie upravená, obecné a mestské úrady sa snažia medzeru v zákone vyplniť všeobecne záväznými nariadeniami (VZN), v ktorých určujú podmienky na chov domácich zvierat, kam patria aj včely. VZN vydáva obec v súlade s ustanovením § 6 zákona č. 369/1990 v znení noviel, na území obce má charakter zákona. Stávajú sa prípady, že občania nepoznajú obsah VZN a preto to nemôžu ani dodržiavať. Aj v tomto prípade platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. V zákone je však poistka, kde sa konštatuje, že vyvesenie VZN na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti, okrem toho sa VZN zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. VZN musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.
Do redakcie prišli aj takéto otázky: Prosím o odpoveď, či môžem mať včely v rekreačnej oblasti pri svojej chate a na svojom pozemku, a v akej vzdialenosti od suseda? Milan P., Vranov nad Topľou Posielam do reakcie všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len VZN) obce Vinné, v ktorom sú určované podmienky chovu včiel. Prosím o stanovisko, či určené podmienky VZN sú v súlade s vyššími právnymi predpismi, či nie sú obmedzované moje ústavné práva a ako mám ďalej postupovať. Vo VZN sa zakotvuje, že v zastavanom území je chov včiel podmienený súhlasom susedov, na území obce je možné umiestniť včelstvá v chránených záhradách v počte najviac 5 rodín včiel, umiestnenie ďalších včelstiev je možné iba so súhlasom susedov, v záhradných osadách je možné chovať včely bez obmedzenia. Jozef T., Vinné Prosím o zaujatie stanoviska k všeobecne záväznému nariadeniu č. 4/2003 mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice, ktoré v § 9, týkajúcom sa chovu včiel, povoľuje občanovi na území mestskej časti umiestniť najviac dve rodiny včiel na 100 m2 pri zohľadnení stanoviska susedov, ktorí musia k tomuto dať súhlas. Je toto nariadenie v súlade s našimi zákonmi? Nedochádza k obmedzovaniu mojich práv? Pavol Ď., Bratislava V poslednom čase sa množia prípady, keď na podnet občanov určujú obecné úrady podmienky chovu domácich zvierat a uvedenú problematiku riešia vydávaním všeobecných záväzných nariadení. Sú aj prípady, keď obdobné záležitosti riešia aj individuálne, k čomu žiadajú vyjadrenia odborníkov na včelársku problematiku. Nakoľko táto úprava chovu domácich zvierat je iba rámcová, niektoré obce v snahe riešiť túto problematiku prijímajú VZN, kde sa snažia bližšie konkretizovať aj podmienky chovu čiel v zastavaných častiach svojej obce. Na druhej strane včelári túto aktivitu obcí pociťujú ako obmedzovanie ich ústavných práv a dožadujú sa informácií, ako sa proti takémuto zasahovaniu do ich zákonných práv môžu brániť. Na ochranu ústavných práv občanov bol zriadený Ústavný súd SR. Iba ÚS je oprávnený rozhodnúť o tom, či vydaním konkrétneho všeobecne záväzného nariadenia boli alebo neboli porušené ústavné práva občanov. ÚS SR rozhoduje v senáte, kde vec prejedná a v prípade zistenia rozporu so zákonom vydáva tzv. nález, v ktorom konštatuje, že dotknuté VZN obce nie je v súlade so zákonom alebo s ústavou. Podľa Ústavy SR (uverejnená pod č. 460/92 Zb. v znení noviel, čl.125) Ústavný súd SR rozhoduje o súlade o.i. aj všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi. Konanie na ÚS SR sa začína na návrh, ktorý môže podať:
– najmenej pätina poslancov NR SR,
– prezident SR,
– vláda SR,
– súd,
– generálny prokurátor SR,
– každý občan, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 Ústavy SR. Článok 127 ústavy SR znie: Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ak sú účastníkmi konania pred ÚS SR fyzické osoby, musia byť zastúpené advokátmi. Teda každý občan, ktorý cíti, že sú obmedzované jeho práva, môže sa domáhať na Ústavnom súde Slovenskej republiky, aby tento o veci rozhodol.